Padala do tmy, skľúčene sa obzerala vôkol seba.
Nemala nikoho vôkol seba.
Dychtivo ruky načahovala k stene,
Rozmýšľala však o jeho mene.
Prečo ju tak podlo zradil?
Tajomstvo temné vrahovi vyjavil.
Prečo boli jeho slová také sladké a zároveň ostré,
Prečo v očiach mu nevidela nič, len pokušenie,
Prečo po ceste nasledovalo poblúdenie?
Blúdilo nielen telo, ale aj duša,
Kedysi krásna, suchá padla na zem ruža.
Slnko pomaly zapadalo,
Srdce si žiaľ po tme vylievalo.
Padala roky, padala dni,
On sedel akoby skamenený na dubovom pni.
Elysia Aewen
Nemala nikoho vôkol seba.
Dychtivo ruky načahovala k stene,
Rozmýšľala však o jeho mene.
Prečo ju tak podlo zradil?
Tajomstvo temné vrahovi vyjavil.
Prečo boli jeho slová také sladké a zároveň ostré,
Prečo v očiach mu nevidela nič, len pokušenie,
Prečo po ceste nasledovalo poblúdenie?
Blúdilo nielen telo, ale aj duša,
Kedysi krásna, suchá padla na zem ruža.
Slnko pomaly zapadalo,
Srdce si žiaľ po tme vylievalo.
Padala roky, padala dni,
On sedel akoby skamenený na dubovom pni.
Elysia Aewen