Jedného pekného, slnečného dňa som stretla moju staromódnu, otravnú susedku
na ulici. Držala tašky mäsa a neustále sa vypytovala, či sú moji rodičia
doma. A to už zazvonil zvonček. Voľky-nevoľky otvorila som dvere a už sa
nahrnula dnu ako sto záprahov koní. A to bol začiatok návštevy nízkej,
nemotornej a guľatej panej, ktorá vyzerala ako malý hroch.
Po hodine rozprávania, keď si dala dolu svoj obľúbený klobúk, ktorý jej
pristál ako psovi piata noha, všimla som si že má zakrpatené uši. Nos
indického typu mala mierene ohrnutý. Zrazu som zacítila čudný zápach.
Vedela som odkiaľ prichádza. Tá otrasná pani smrdela ako celá rómska osada
pokope. Neviem či to bolo iba zdanie, ale jej mäsité ústa pripomínali
úsečku, ktorá sa nepodarila žiakovi tretej triedy.
Keď mi rozprávala o svojej záhrade vycerila na mňa prvýkrát svoje žlté
zuby, pripomínajúce hviezdy. Žlté a ďaleko od seba. Na vlasoch mala
nasnežené lupiny a spolu s jej dychom päťtisícročnej múmie ma položila na
lopatky. Povedala by som, že sa umýva raz za uhorský rok. Keď sa naštve
vyzerá to ako porada v parlamente, vrieska a rozhadzuje rukami na všetky
strany.
Vôbec nepatrila k tým na pohľad milým, usmievavým dámam. Ona skôr
pripomínala armádu, ktorá práve prehrala súboj.
Ale inak je to riadne zhovorčivá osôbka. Keď sa pustí do rozprávania
nezastaví ju nikto. Len melie ako mlynček. Ba ešte horšie. Spýtala som sa
sama seba: Koľko asi trval náš zaujímavý rozhovor? Približne pol dňa a tak
sme sa ho rozhodli predsa ukončiť. O našej susede viem viac než dosť a
myslím že jej dvere už nikdy viac neotvorím...
Betkisss Lestrange
na ulici. Držala tašky mäsa a neustále sa vypytovala, či sú moji rodičia
doma. A to už zazvonil zvonček. Voľky-nevoľky otvorila som dvere a už sa
nahrnula dnu ako sto záprahov koní. A to bol začiatok návštevy nízkej,
nemotornej a guľatej panej, ktorá vyzerala ako malý hroch.
Po hodine rozprávania, keď si dala dolu svoj obľúbený klobúk, ktorý jej
pristál ako psovi piata noha, všimla som si že má zakrpatené uši. Nos
indického typu mala mierene ohrnutý. Zrazu som zacítila čudný zápach.
Vedela som odkiaľ prichádza. Tá otrasná pani smrdela ako celá rómska osada
pokope. Neviem či to bolo iba zdanie, ale jej mäsité ústa pripomínali
úsečku, ktorá sa nepodarila žiakovi tretej triedy.
Keď mi rozprávala o svojej záhrade vycerila na mňa prvýkrát svoje žlté
zuby, pripomínajúce hviezdy. Žlté a ďaleko od seba. Na vlasoch mala
nasnežené lupiny a spolu s jej dychom päťtisícročnej múmie ma položila na
lopatky. Povedala by som, že sa umýva raz za uhorský rok. Keď sa naštve
vyzerá to ako porada v parlamente, vrieska a rozhadzuje rukami na všetky
strany.
Vôbec nepatrila k tým na pohľad milým, usmievavým dámam. Ona skôr
pripomínala armádu, ktorá práve prehrala súboj.
Ale inak je to riadne zhovorčivá osôbka. Keď sa pustí do rozprávania
nezastaví ju nikto. Len melie ako mlynček. Ba ešte horšie. Spýtala som sa
sama seba: Koľko asi trval náš zaujímavý rozhovor? Približne pol dňa a tak
sme sa ho rozhodli predsa ukončiť. O našej susede viem viac než dosť a
myslím že jej dvere už nikdy viac neotvorím...
Betkisss Lestrange