Čo si dnes ľudia najviac cenia? Rodinu? Lásku? Zdravie? Alebo
nebodaj peniaze??? Každý niečo iné… Všetci si však svoje hodnoty dobre
strážia a chránia.
Najdôležitejšia je asi láska. Človek ju potrebuje k životu.
Keby nebola, nežili by sme ani my, ani naši rodičia, ani ich prarodičia.
Svet by bol jedna veľká jednotvárna púšť bez oáz. Stačí však len kúsok
lásky a rozkvitne kvet, z kvetu záhrada, zo záhrady les. Aj tá najsuchšia
púšť by bola porastená množstvom rôznorodých rastlín a všetky by sa mali
rady. Neexistovala by nenávisť. Veľká sekvoja by ochraňovala i tú najmenšiu
sedmokrásku, pes by sa držal za labku s mačkou, slon s myšou… Všetci by sa
navzájom milovali a nik by nemal žiadne problémy. Bolo by to veľmi pekné,
no také jednoduché to zďaleka nie je. Láska zráňa, a zároveň motivuje. Je
ako vtáča. Kým dospeje, preletí mnohými krajinami a vystrieda mnoho
priateľov. No raz sa usadí a postaví si svoje hniezdočko. Keď mu ho sfúkne
vietor, nevzdá sa a na záveternej strane si vybuduje nové, oveľa pevnejšie,
ktorým nepohne ani víchrica. O tom je láska! Každý neúspech človeka poučí,
no zároveň i vyprovokuje, a bude milovať stále viac a viac. A čím väčšmi
bude ľúbiť, tým viac si bude priať, aby i on bol milovaný!
Ceniť by sme si mali aj rodinu a spoločnosť. Človek nemôže žiť bez
priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť, ktorým môže veriť. Bez nich by sa
cítil osamelý a jeho zmysel života by sa značne obmedzil. Veď pre koho by
sme žili, keby sme nemali žiadnych kamarátov? Človek sa stáva osobnosťou až
v spoločnosti, až tam sa končí jeho psychický vývoj. Ak sa do nej nedokáže
včas včleniť, do konca života trpí…
Niektorí ľudia však uznávajú najmä peniaze. A majú sčasti pravdu! V dnešnom
svete by totiž bez nich nebolo ani zdravie, ba niekedy ani rodina, či
ľudský život. Duchovné hodnoty sú pomaly nahradzované materiálnymi a človek
sa ženie len za tvrdou menou a drahými kovmi. Úspech závisí prevažne od
výšky bankového konta a láska už tiež nejde len cez žalúdok…
Hodnoty sa postupom času menia a pretvárajú. Stávajú sa
cennejšími, alebo naopak strácajú na význame. Tie hlavné ale ostávajú
navždy. Menia sa len tie, na ktoré majú vplyv jednotlivé generácie, ich
postoje, zvyky. Takými sú hodnoty morálne, kultúrne alebo napríklad
náboženské… Ťažko si však ale predstaviť, že by sa zmenili tie, bez ktorých
by život síce existoval, no nemal by žiadny zmysel. Narušil by sa tým
kolobeh, ktorý panuje tomuto svetu už celé stáročia, a pre ľudstvo by to
mohlo mať ďalekosiahle následky. Veď si len zalistujme v našich mysliach do
roku 1914 alebo 1939, keď ustúpila cena mieru. A to využilo zlo, skaza
menom vojna… Preto si vážme život!!! „A keďže je krátky, neprepasme
najcennejší jeho plod - dobré skutky v prospech blaha ľudí!“
Betkisss Lestrange
nebodaj peniaze??? Každý niečo iné… Všetci si však svoje hodnoty dobre
strážia a chránia.
Najdôležitejšia je asi láska. Človek ju potrebuje k životu.
Keby nebola, nežili by sme ani my, ani naši rodičia, ani ich prarodičia.
Svet by bol jedna veľká jednotvárna púšť bez oáz. Stačí však len kúsok
lásky a rozkvitne kvet, z kvetu záhrada, zo záhrady les. Aj tá najsuchšia
púšť by bola porastená množstvom rôznorodých rastlín a všetky by sa mali
rady. Neexistovala by nenávisť. Veľká sekvoja by ochraňovala i tú najmenšiu
sedmokrásku, pes by sa držal za labku s mačkou, slon s myšou… Všetci by sa
navzájom milovali a nik by nemal žiadne problémy. Bolo by to veľmi pekné,
no také jednoduché to zďaleka nie je. Láska zráňa, a zároveň motivuje. Je
ako vtáča. Kým dospeje, preletí mnohými krajinami a vystrieda mnoho
priateľov. No raz sa usadí a postaví si svoje hniezdočko. Keď mu ho sfúkne
vietor, nevzdá sa a na záveternej strane si vybuduje nové, oveľa pevnejšie,
ktorým nepohne ani víchrica. O tom je láska! Každý neúspech človeka poučí,
no zároveň i vyprovokuje, a bude milovať stále viac a viac. A čím väčšmi
bude ľúbiť, tým viac si bude priať, aby i on bol milovaný!
Ceniť by sme si mali aj rodinu a spoločnosť. Človek nemôže žiť bez
priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť, ktorým môže veriť. Bez nich by sa
cítil osamelý a jeho zmysel života by sa značne obmedzil. Veď pre koho by
sme žili, keby sme nemali žiadnych kamarátov? Človek sa stáva osobnosťou až
v spoločnosti, až tam sa končí jeho psychický vývoj. Ak sa do nej nedokáže
včas včleniť, do konca života trpí…
Niektorí ľudia však uznávajú najmä peniaze. A majú sčasti pravdu! V dnešnom
svete by totiž bez nich nebolo ani zdravie, ba niekedy ani rodina, či
ľudský život. Duchovné hodnoty sú pomaly nahradzované materiálnymi a človek
sa ženie len za tvrdou menou a drahými kovmi. Úspech závisí prevažne od
výšky bankového konta a láska už tiež nejde len cez žalúdok…
Hodnoty sa postupom času menia a pretvárajú. Stávajú sa
cennejšími, alebo naopak strácajú na význame. Tie hlavné ale ostávajú
navždy. Menia sa len tie, na ktoré majú vplyv jednotlivé generácie, ich
postoje, zvyky. Takými sú hodnoty morálne, kultúrne alebo napríklad
náboženské… Ťažko si však ale predstaviť, že by sa zmenili tie, bez ktorých
by život síce existoval, no nemal by žiadny zmysel. Narušil by sa tým
kolobeh, ktorý panuje tomuto svetu už celé stáročia, a pre ľudstvo by to
mohlo mať ďalekosiahle následky. Veď si len zalistujme v našich mysliach do
roku 1914 alebo 1939, keď ustúpila cena mieru. A to využilo zlo, skaza
menom vojna… Preto si vážme život!!! „A keďže je krátky, neprepasme
najcennejší jeho plod - dobré skutky v prospech blaha ľudí!“
Betkisss Lestrange