Daždivý večer...
Safira sa pozrela von oknom. Bola to víla... A dnes mala mať
stretnutie s chlapcom menom Andreas... Neprišiel.
Hromadila sa v nej zlosť, ale zároveň ľútosť... Z očí jej
vykĺzla slza. Ešte dobre, že jej dal adresu! Nenechá to tak. Ten
chalan... Kamarátky jej hovorili, že si s ním nemá začínať. ,To
on si nemal začínať so mnou!´pomyslela si zúrivo Safira. Ukáže
mu, čo je skutočne víla! Prezrela si adresu. Bling Road, 158. Pozrela
sa na hodinky. Bolo deväť hodín večer. Bling Road bola neďaleko,
dostane sa tam za pár minút. Adndreas si zaslúži to, čo mal dostať
už dávno!
Kráčala daždivou nocou. Každým krokom bola jej zlosť väčšia a
väčšia. Už si premyslela zaklínadlo, ktoré použije. Blingantio.
Hrozivo sa zasmiala. Aká zvláštna zhoda náhod! Jeho ulica sa mu
zrejme páči, ale jej zaklínadlo sa mu asi páčiť nebude. Blingantio
bolo zakázané vílie kúzlo. Zabíjalo. Ale nie ako Avada Kedavra.
Horšie. Oveľa horšie... Konečne došla. Vo vrecku nahmatala prútik.
Zazvonila a o niekoľko krokov poodstúpila. Dvere sa rozleteli práve
vtedy, keď oblohu preťal blesk. Andreas na Safiru zhrozene pozrel.
,,Ehm, ahoj, ja prepáč, zahovoril som sa a..." ,,A s kým?"hrozivo sa
spýtala. ,,So svojou novou priateľkou?"posmešne sa ozvala.
,,Nepozveš ma dnu?" Nečakala na odpoveď a vošla. Žiadna priateľka.
Aspoň nemusí mrhať časom. Otočila sa na Andreasa: ,,No s kým si sa
zahovoril?"spýtala sa medovým hlasom. Andreas sa zatváril nervózne.
,,Ale, s nikým. "zahovoril. ,,Vážne? Keď sme už pri rozprávaní,
hovorila som ti už, že som víla?"predstierala zamyslenie.
,,Počkať!"vykríkla. ,,Asi nie..." Andreas sa nervózne usmial.
,,Dáš si niečo na pitie?"opýtal sa váhavo. ,,Nápoj z tvojej
krvi,"zašepkala Safira. ,,Dám si čaj!"usmiala sa. Kým bol Andreas v
kuchyni, Safira sa poobzerala po obývačke. Hm, nič moc. Len musí
nájsť jeho fotku... Našla akúsi kde bol aj s rodinou. Na jeho tvár
namierila prútik. ,,Blingantio!"zašepkala. Z kuchyne sa ozval výkrik,
ktorý trhal uši. Safira sa uškrnula. Hrozný vreskot Andreasa ju
napĺňal spokojnosťou. Vošla do kuchyne. Na zemi sa v mukách zvíjal
Andreas a vrieskal, akoby ho drali z kože. Safira sa oprela o dvere.
Uškrnula sa. ,,Neboj sa, tie muky nebudú trvať dlho... Iba ak to
neukončím a ty definitívne opustíš tento svet!"víťazne mu
oznámila. Po pol hodine to už Safiru unudilo. Zašepkala: ,,Ignusis!"
Muky a vreskot akoby sa zastavili. Tak isto sa zastavil život Andreasa.
,,A teraz zahladíme stopy,"povedala Safira, ,,Limena!" Keď sa
Andreasovo telo rozpadalo na prach, vošla do kuchyne jeho matka. ,,Čo
sa to...?" Nestihla dokončiť vetu. Zasiahlo ju kruté zaklínadlo
Avada Kedavra. ,,Limena."povedala znova Safira. Avšak slabla. Tie
zaklínadla ju ničili. Každá víla, ktorá ich použila, skončila
takto. Nemala na výber. Necítila žiadnu ľútosť, či strach. Kým
však úplne nezmizla, stihla zvriesknuť: ,,S vílami si nikdy
nezačínajte! Nikdy!"
Hermione de Watson
Safira sa pozrela von oknom. Bola to víla... A dnes mala mať
stretnutie s chlapcom menom Andreas... Neprišiel.
Hromadila sa v nej zlosť, ale zároveň ľútosť... Z očí jej
vykĺzla slza. Ešte dobre, že jej dal adresu! Nenechá to tak. Ten
chalan... Kamarátky jej hovorili, že si s ním nemá začínať. ,To
on si nemal začínať so mnou!´pomyslela si zúrivo Safira. Ukáže
mu, čo je skutočne víla! Prezrela si adresu. Bling Road, 158. Pozrela
sa na hodinky. Bolo deväť hodín večer. Bling Road bola neďaleko,
dostane sa tam za pár minút. Adndreas si zaslúži to, čo mal dostať
už dávno!
Kráčala daždivou nocou. Každým krokom bola jej zlosť väčšia a
väčšia. Už si premyslela zaklínadlo, ktoré použije. Blingantio.
Hrozivo sa zasmiala. Aká zvláštna zhoda náhod! Jeho ulica sa mu
zrejme páči, ale jej zaklínadlo sa mu asi páčiť nebude. Blingantio
bolo zakázané vílie kúzlo. Zabíjalo. Ale nie ako Avada Kedavra.
Horšie. Oveľa horšie... Konečne došla. Vo vrecku nahmatala prútik.
Zazvonila a o niekoľko krokov poodstúpila. Dvere sa rozleteli práve
vtedy, keď oblohu preťal blesk. Andreas na Safiru zhrozene pozrel.
,,Ehm, ahoj, ja prepáč, zahovoril som sa a..." ,,A s kým?"hrozivo sa
spýtala. ,,So svojou novou priateľkou?"posmešne sa ozvala.
,,Nepozveš ma dnu?" Nečakala na odpoveď a vošla. Žiadna priateľka.
Aspoň nemusí mrhať časom. Otočila sa na Andreasa: ,,No s kým si sa
zahovoril?"spýtala sa medovým hlasom. Andreas sa zatváril nervózne.
,,Ale, s nikým. "zahovoril. ,,Vážne? Keď sme už pri rozprávaní,
hovorila som ti už, že som víla?"predstierala zamyslenie.
,,Počkať!"vykríkla. ,,Asi nie..." Andreas sa nervózne usmial.
,,Dáš si niečo na pitie?"opýtal sa váhavo. ,,Nápoj z tvojej
krvi,"zašepkala Safira. ,,Dám si čaj!"usmiala sa. Kým bol Andreas v
kuchyni, Safira sa poobzerala po obývačke. Hm, nič moc. Len musí
nájsť jeho fotku... Našla akúsi kde bol aj s rodinou. Na jeho tvár
namierila prútik. ,,Blingantio!"zašepkala. Z kuchyne sa ozval výkrik,
ktorý trhal uši. Safira sa uškrnula. Hrozný vreskot Andreasa ju
napĺňal spokojnosťou. Vošla do kuchyne. Na zemi sa v mukách zvíjal
Andreas a vrieskal, akoby ho drali z kože. Safira sa oprela o dvere.
Uškrnula sa. ,,Neboj sa, tie muky nebudú trvať dlho... Iba ak to
neukončím a ty definitívne opustíš tento svet!"víťazne mu
oznámila. Po pol hodine to už Safiru unudilo. Zašepkala: ,,Ignusis!"
Muky a vreskot akoby sa zastavili. Tak isto sa zastavil život Andreasa.
,,A teraz zahladíme stopy,"povedala Safira, ,,Limena!" Keď sa
Andreasovo telo rozpadalo na prach, vošla do kuchyne jeho matka. ,,Čo
sa to...?" Nestihla dokončiť vetu. Zasiahlo ju kruté zaklínadlo
Avada Kedavra. ,,Limena."povedala znova Safira. Avšak slabla. Tie
zaklínadla ju ničili. Každá víla, ktorá ich použila, skončila
takto. Nemala na výber. Necítila žiadnu ľútosť, či strach. Kým
však úplne nezmizla, stihla zvriesknuť: ,,S vílami si nikdy
nezačínajte! Nikdy!"
Hermione de Watson