Snehuliak má tučné brucho,
a ešte má tenké ucho.
Nohy on má biele,
oči zase čierne.
A pán je to dobručký,
ešte k tomu peknučký.
Na jar sa síce s nami rozlúči,
no nesmútime,
veď v zime zase uvidíme,
jeho veselé tmavé oči.
Keď ho na zimu opäť postavíme,
bude sranda a všetci sa zabavíme.
A keď na Vianoce vybehneme von dverami,
nájdeme ho spať pod hviezdami.
Tom Wágner