Kvôli TEBE som tá troska,
čo je pritlačená k zemi,
kvôli TEBE som ako plochá doska,
prevŕtaná toľkými rezmi.
Kvôli TEBE v noci ťažko bdiem,
kým ma chmáry neunesú,
kvôli TEBE znova viem,
že zázraky pre mňa nie sú.
Kvôli TEBE lesklá slza kvapká,
možno ako nepatrný oceán,
kvôli TEBE ma trpká bolesť hladká,
akoby ona bola môj veľkorisý pán.
Kvôkli TEBE sa tak bojím bielej tmy,
tej ťažkej, podmaňujúcej si melódie,
kvôli TEBE som stratila všetky svoje sny,
prestávam vnímať svetlé okolie.
Kvôli TEBE som spadla na samé dno,
z ktorého sa neviem zdvihnúť,
kvôli TEBE zatváram si okno,
v snahe viacej nezmrznúť.
Kvôli TEBE sa desím rána,
každého zúfalého svitania,
kvôli TEBE už nezacelí sa tá rana,
už sa nevymaním z bolestivého objatia.
Alvania Ignita Nurus
čo je pritlačená k zemi,
kvôli TEBE som ako plochá doska,
prevŕtaná toľkými rezmi.
Kvôli TEBE v noci ťažko bdiem,
kým ma chmáry neunesú,
kvôli TEBE znova viem,
že zázraky pre mňa nie sú.
Kvôli TEBE lesklá slza kvapká,
možno ako nepatrný oceán,
kvôli TEBE ma trpká bolesť hladká,
akoby ona bola môj veľkorisý pán.
Kvôkli TEBE sa tak bojím bielej tmy,
tej ťažkej, podmaňujúcej si melódie,
kvôli TEBE som stratila všetky svoje sny,
prestávam vnímať svetlé okolie.
Kvôli TEBE som spadla na samé dno,
z ktorého sa neviem zdvihnúť,
kvôli TEBE zatváram si okno,
v snahe viacej nezmrznúť.
Kvôli TEBE sa desím rána,
každého zúfalého svitania,
kvôli TEBE už nezacelí sa tá rana,
už sa nevymaním z bolestivého objatia.
Alvania Ignita Nurus